Stačí jedno kliknutie na „don’t ask again“ a váš prístupový token sa ocitne v súbore, ktorý o pár sekúnd skončí vo verejnom repozitári.
Presne to sa podľa jedného blogového článku z 9. 11. 2026 stalo vo verejných súboroch - nastavenie, ktoré malo zjednodušiť prácu s asistentom Claude Code, nechalo heslá a kľúče tam, kde ich nájde ktokoľvek. Nejde o ojedinelú chybu jedného človeka; je to systémová pasca, ktorá sa týka každého, kto dnes s AI agentom v termináli pracuje.
Čo sa vlastne stalo
Claude Code je asistent, ktorý beží v termináli, číta váš kód a vykonáva príkazy. Keď pri práci potrebuje prístup - napríklad k repozitáru alebo k serveru - vypýta si ho. A práve tu vzniká problém: dialóg „don’t ask again“ (znova sa nepýtaj) je pohodlný, no znamená, že asistent prestane overovať a začne konať sám. Ak v tom momente pracuje so súborom, ktorý má vo verzovacom systéme Git, tajomstvo sa dostane do commitu.
Podľa blogového článku (martincid.com, 9. 11. 2026) sa takto ocitli heslá vo verejných súboroch na GitHube. Ide o jeden blogový zdroj, nie o nezávisle overené dáta, preto si rozsah pred citovaním overte priamo v zdroji.
Prečo je to nepríjemné práve pri AI asistentovi:
- Agent koná rýchlejšie ako človek - kým by ste si tajomstvo všimli v diffe, asistent už môže mať pripravený commit.
- Pohodlie vyhráva - „znova sa nepýtaj“ znižuje trenie, ale zároveň vypína poistku.
- Git pamätá - aj keď súbor po pár minútach zmažete, zostáva v histórii a v odkazoch na staré commity.
Ako si skontrolovať vlastné repozitáre
Toto je časť, ktorá sa dá spraviť hneď a bez špeciálnych nástrojov. Postupujte od najjednoduchšieho k dôkladnejšiemu:
- Prehľadajte aktuálne súbory na kľúčové slová ako
password,secret,token,api_key,PRIVATE KEY. Rovnakú kontrolu urobte v konfiguráciách (.env, YAML, JSON), nie len v zdrojových súboroch. - Prejdite históriu gitu, nie iba posledný stav. Tajomstvo, ktoré ste „už zmazali“, môže sedieť v starom commite. Pomôže nástroj na skenovanie histórie gitu; konkrétny nástroj a jeho aktuálnu verziu si overte pred použitím.
- Skontrolujte verejnosť repozitára - pri firemných projektoch často stačí omylom prepnúť viditeľnosť.
- Pozrite sa na logy a dočasné priečinky. Log z kontaktného formulára môže roky ležať vo verejnom priečinku aj v histórii gitu - a nikto si to nevšimne.
Ak nájdete tajomstvo, ktoré už bolo zverejnené, rotácia je povinná: zneplatnite kľúč alebo heslo a vygenerujte nové. Samotné zmazanie súboru nestačí - ktokoľvek si ho mohol stiahnuť.
Ako nastaviť asistenta bezpečne
Princíp je jednoduchý: asistent nech pripravuje, človek nech schvaľuje to, čo sa nedá vrátiť. Rovnakú zásadu opísala case study na web-mag.sk (2026) pri nasadzovaní cez GitHub Actions: kroky, ktoré menia prístupy alebo prepisujú históriu gitu, agent nevykonal sám - pripravil presné príkazy a spustil ich človek.
Konkrétne opatrenia:
- Nedávajte „don’t ask again“ na operácie s prístupmi. Potvrdenie pri práci so súbormi, ktoré obsahujú tajomstvá, je funkcia, nie obťažovanie.
- Tajomstvá držte mimo repozitára. Používajte premenné prostredia alebo správcu tajomstiev; do gitu patrí maximálne vzorový súbor bez hodnôt (
.env.example). - Obmedzte, čo kľúč dokáže. Token alebo kľúč má mať len tie oprávnenia, ktoré naozaj potrebuje - aj keby unikol, dokáže len to, na čo bol určený. Rovnaký princíp platí pre každý token, ktorý dáte asistentovi.
- Overte si rozsah oprávnení (scope) každého tokenu. Token s prístupom „na všetko“ je najhoršia varianta.
- Zapnite skenovanie v CI. Push ochrana, ktorá commit s tajomstvom zablokuje ešte pred zverejnením, je lacnejšia než následná rotácia a upratovanie histórie.
Skryté náklady a pasce
- Prepísanie histórie gitu (napríklad nástrojom na jej čistenie) je jednorazový, ale invazívny krok. Ak na repozitári spolupracujete, treba ho koordinovať - inak si kolegovia pri ďalšom pulli rozbijú lokálne kópie.
- Verejný repozitár môže byť indexovaný vyhľadávačmi aj automatickými skenermi. Čas medzi zverejnením a zmazaním sa môže počítať v minútach.
- Zálohy a forky - zmazanie v origináli neznamená zmazanie v cudzích kópiách.
Technický záver: Bezpečnostná kontrola repozitára pred AI agentom
Pri práci s AI asistentom v termináli platí, že najväčšie riziko nie je model, ale nastavenie, ktoré mu dáte. Skontrolujte si repozitáre (aktuálne súbory aj históriu), presuňte tajomstvá mimo gitu, obmedzte oprávnenia každého kľúča a „don’t ask again“ používajte iba tam, kde sa nič nedá pokaziť. Asistent nech pripravuje príkazy, človek nech ich spúšťa pri operáciách, ktoré menia prístupy alebo históriu. A ak sa tajomstvo už zverejnilo - rotácia, nie zmazanie.
Zdroje
- martincid.com - Claude Code „don’t ask again“ a heslá vo verejných súboroch na GitHube, https://www.martincid.com/technology-sv/claude-code-dont-ask-again-passwords-1122-github-files/ (citované 9. 11. 2026)
- Webmag blog - Case study: upgrade webu na PHP 8.5, automatický deploy a redizajn s AI agentom, https://web-mag.sk/blog/case-study-php-8-5-a-automaticky-deploy/ (citované 9. 11. 2026)
