Keď v júli 2024 vstúpil do platnosti európsky Akt o umelej inteligencii (AI Act), väčšina slovenských firiem si vydýchla – veď povinnosti sa týkajú hlavne „vysokorizikových“ systémov a tie my predsa nemáme.

Predstavte si, že si v pondelok ráno otvoríte cenník OpenAI, prepočítate si mesačný rozpočet na tokeny — a v stredu je to číslo o osemdesiat percent nižšie.

Pýtate sa právnika na výklad novej európskej smernice a on vám odpovie všeobecne.

Predstavte si, že váš priemyselný robot v továrni zaregistruje anomáliu na linke a rozhodne sa zastaviť.

Váš dátový tím práve dostal úlohu spracovať 200-tisíc faktúr a jediný dostupný GPU je ten vo firemnom notebooku, ktorý si šéf kúpil na „občasné hranie“.

Predstavte si, že na trénovanie ďalšej generácie umelej inteligencie už nepotrebujete ľudí, ktorí by fotili, písali alebo kreslili dáta.

Keď Sam Altman na DevDayi vyhlásil, že „AGI príde skôr, než si myslíme“, rozbehla sa ďalšia vlna špekulácií — hoci OpenAI na burze obchodovaná nie je a jej podiely sa dajú kúpiť len na sekundárnom pre-IPO trhu.

Študentka vysokej školy ekonomického zamerania odovzdá seminárnu prácu.

Predstavte si, že posielate projektový výstup, ktorý vám pred rokom zabral dva dni, a teraz ho s pomocou AI nástrojov dáte dokopy za dve hodiny.

Vlani ste si nechali od ChatGPT napísať e-mail.