Sudca otvorí spis, v ktorom je 340 strán príloh.
O dve hodiny má pojednávanie. Keby mu niekto povedal, že existuje nástroj, ktorý mu za štyri minúty vytiahne všetky relevantné pasáže a označí, kde si strany navzájom odporujú, asi by neveril. A pritom práve tam dnes umelá inteligencia v justícii reálne funguje - nie v rozsudku, ale v príprave naň.
Poďme si to rozobrať bez humbuku. Pre aiporadca.sk sa pozrieme na to, čo je technicky možné, čo je právne prípustné a kde je hranica, za ktorou už hovoríme o automatizovanom rozhodovaní v pravom zmysle slova.
Tri roviny, ktoré sa v debatách často miešajú
Keď sa povie „AI v justícii“, myslia sa tým minimálne tri odlišné veci s odlišnou mierou rizika:
- Podporná analytika - sumarizácia spisov, vyhľadávanie v judikatúre, extrakcia dátumov a strán. Človek rozhoduje, stroj triedi.
- Prediktívne nástroje - odhad, ako by o veci mohol rozhodnúť súd na základe histórie. Stroj navrhuje, človek overuje.
- Automatizované rozhodovanie - výstup systému je sám o sebe rozhodnutím. Stroj rozhoduje, človek len podpisuje.
Prvé dve roviny sú dnes technologicky zvládnuté a nasaditeľné. Tretia je tá, okolo ktorej sa točí celá právna debata - a práve tam narazíte na tvrdý limit, ktorý nie je technický, ale procesný.
Prečo je „automatický rozsudok“ zatiaľ nerealistický
Základný problém nie je v tom, že by model nevedel vygenerovať text rozsudku. Viete ho vygenerovať aj dnes. Problém je v tom, že rozhodnutie musí byť odôvodnené spôsobom, ktorý sa dá preskúmať. A tu naráža generatívny model na dve veci:
- Vysvetliteľnosť. Ak model dospeje k záveru, musíte vedieť prečo - nielen že „to tak vyšlo“. Pri veľkých jazykových modeloch je toto stále otvorený problém. Model vie vyprodukovať plynulé odôvodnenie, ktoré vôbec nezodpovedá tomu, ako sa k výstupu dostal.
- Reprodukovateľnosť. To isté zadanie môže dať pri rôznych behoch mierne odlišný výstup. Pre súdne rozhodnutie, ktoré musí obstáť v odvolaní, je to neprijateľné. Potrebujete systém, ktorý pri rovnakom vstupe dá rovnaký výstup - a to je presne to, čo generatívne modely v základe nerobia.
Preto sa reálne nasadenia držia prvej roviny. Sumarizácia a vyhľadávanie sú overiteľné: sudca si otvorí zdrojový dokument a skontroluje, či citovaná pasáž naozaj existuje. Ak áno, nástroj pomohol. Ak nie, sudca to odhalí za pár sekúnd.
Kde sa skrývajú skryté náklady
Ak by ste dnes chceli nasadiť AI asistenta na súd, rozpočet nekončí pri licencii. Počítajte s týmto:
- Integrácia na existujúce systémy. Slovenské súdnictvo beží na viacerých agendových systémoch, ktoré medzi sebou nekomunikujú jednotne. Napojenie analytického nástroja na spisový tok je spravidla drahšie než samotný model.
- Redakcia citlivých údajov. Spisy obsahujú osobné údaje, zdravotnú dokumentáciu, obchodné tajomstvá. Ak nástroj beží v cloude, musíte vyriešiť, čo sa kam posiela. To nie je jednorazový náklad, je to trvalá prevádzková položka.
- Overovanie výstupov. Nástroj, ktorý ušetrí hodinu a pritom vygeneruje dve falošné citácie judikatúry, ušetrí záporný čas. Overovanie musí byť zabudované v postupe, nie dodané ako dobrá vôľa.
- Školenie. Sudca, ktorý nástroju neverí, ho nepoužije. Sudca, ktorý mu verí príliš, ho použije bez kontroly. Oba extrémy sú problém a školenie musí pokryť oba.
Modelový príklad: čo by znamenala jedna konkrétna úloha
Predstavme si (modelový príklad, nie reálny prípad), že okresný súd dostane spor o zaplatenie faktúry s 200-stranovým spisom. Strany sa v podaniach navzájom obviňujú z neplnenia, v spise sú štyri verzie tej istej zmluvy a dvadsať e-mailov.
- Bez podpory: sudca alebo asistent strávi nad spisom niekoľko hodín len tým, aby zistil, ktorá verzia zmluvy je tá podpísaná.
- S analytickým nástrojom: systém do niekoľkých minút označí, že tri verzie sú totožné až na jednu klauzulu, a upozorní, že podpísaná je verzia z konkrétneho dátumu.
- Čo nástroj nevie: rozhodnúť, ktorá klauzula je právne relevantná a ako sa to prejaví vo výroku.
To posledné je kľúčové. Nástroj posunie sudcu na začiatok úvahy, nie na jej koniec. Úspora je v hodinách rutinnej práce, nie v kvalite rozhodnutia.
Regulácia ako rámec, nie ako odpoveď
Právny rámec pre nasadenie AI v štátnej správe dnes existuje a je predmetom samostatnej debaty - tú sme na aiporadca.sk rozobrali inde, takže ju tu nebudeme opakovať. Pre technického čitateľa je dôležitejšie iné: regulácia určuje, čo je prípustné, ale nehovorí, čo je funkčné. Môžete mať plne v súlade s predpismi nasadený nástroj, ktorý je v praxi nepoužiteľný, pretože jeho výstupy nikto nevie overiť v rozumnom čase.
Preto pri hodnotení akéhokoľvek nasadenia v justícii sledujte tri čísla:
- Miera falošných citácií - koľko percent odkazov, ktoré nástroj vygeneruje, neexistuje alebo nesedí s obsahom.
- Čas overenia jedného výstupu - ak sudca strávi kontrolou dlhšie, než by mu trvalo spis prečítať sám, nástroj nemá zmysel.
- Podiel prípadov, kde nástroj zmenil postup - ak je nulový, platíte za dekoráciu.
Ak vám dodávateľ tieto čísla nevie dať, nemáte čo porovnávať. A bez porovnania sa nedá rozhodnúť, či sa investícia vráti.
Čo si z toho vziať
Automatizované rozhodovanie v slovenskej justícii nie je otázka najbližších rokov v podobe, v akej sa o ňom najčastejšie píše. Reálne nasadenia sú dnes v podpornej analytike - sumarizácia, vyhľadávanie, extrakcia. Tam je prínos merateľný a riziko zvládnuteľné, pretože človek vidí zdroj.
Ak niekto tvrdí, že systém rozhodne spor sám, spýtajte sa na dve veci: ako zaručí rovnaký výstup pri rovnakom vstupe a ako zdôvodní rozhodnutie spôsobom, ktorý obstojí v odvolaní. Kým na tieto dve otázky neexistuje odpoveď, automatický rozsudok zostáva v rovine demonštrácie, nie praxe.
Technický záver: kde má AI v justícii merateľnú hodnotu
Z pohľadu trendov a budúcnosti AI je slovenská justícia vzorovým príkladom toho, ako sa technológia nasadzuje v prostredí, kde je chyba drahšia než neefektivita. Hodnota nie je v nahradení úsudku, ale v skrátení cesty k informácii - a to sa dá merať v minútach na spis, v miere falošných citácií a v podiele prípadov, kde nástroj zmenil postup. Kto tieto tri čísla nemá, nemá ani dôvod tvrdiť, že AI v justícii funguje.
Zdroje
- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1689 o umelej inteligencii (akt o umelej inteligencii) - eur-lex.europa.eu (citované 28. 9. 2026)
- Ministerstvo spravodlivosti SR - informácie k digitalizácii justície, justice.gov.sk (citované 28. 9. 2026)
- Európska komisia pre efektívnosť súdnictva (CEPEJ) - Európska etická charta o používaní umelej inteligencie v justičných systémoch, coe.int (citované 28. 9. 2026)
